Mudrc je činný preto, že zistil, že získal telo prostredníctvom skutkov alebo činnosti. Telo získané týmto spôsobom človeka zaväzuje, aby bol činný. Pretože ak nie je činný, jeho existencia sa ocitne v demoličných tlakoch - prejaví sa duševný úpadok, potiaže s telom. A kto dovidí až za okamžik smrti, pozná, že nečinnosť je cesta k rozpadu individuality, ktorému nie je vystavený nikto, kto je nezištne činný. Z tohto poznania vyviera snaha mudrca byť intenzivne činný. Pretože však poznáva, že i činnosť môže byť zatemňujúca, je činný naprosto nesebecky, tj. pre činnosť samú. Takáto činnosť má úzky vzťah k te, pretože rovnako ako zriekavanie sa sveta zvýrazňuje tao. Preto mudrc činnosťou tao dosahuje, kdežto bežný človek ho stráca. Dosahovať tao je podmienené prítomnosťou te, ztrata tao je podmienená neprítomnosťou te, teda prítomnosťou sebectva v činnosti.