Mám celkom obyčajný život, nič zvláštne. Dovŕšil som tridsaťdeväť rokov, pracujem na čiastočný úväzok vo videopožičovni v Štokholme. Na prilepšenie mám ešte neveľké dedičstvo po rodičoch. Väčšina mojich priateľov a známych má plnú hlavu starostí o rodinu, deti, firmu či auto. Ja som sám a bývam v malom prenajatom byte. Je však pohodlný, do okien mi svieti slnko a rád počúvam živé zvuky z ulice podo mnou. Hneď vedľa je napríklad stánok so zmrzlinou tých najlepších príchutí. Rád ležím na pohovke, pozerám filmy alebo si púšťam cédečká a samota ma nebolí. V podstate mi môj život vyhovuje a som šťastný. Áno, šťastný. Jedného dňa sa však všetko obráti hore nohami. Spokojnému starému mládencovi príde faktúra na rovných 5 700 000 švédskych korún. Život je drahý a za šťastie treba platiť. Tak to aspoň tvrdí Maud, operátorka telefonickej linky spoločnosti Svetové redistribučné centrum. Maud je chápavá a klientovi by rada dopriala nejaký odpočet zo sumy, ktorá sa po prepočítaní ešte zdvojnásobila. Ako na to? Čím nešťastnejší človek, tým menšia dlžoba!