Poznáte ten pocit keď je všetko priam ideálne? Je to klam. Domček z karát. Muž, ktorý zničil dotyky šťastia, prežije každú jednu vraždu. Stačí len jedna myšlienka venovaná tomuto príbehu a osud vás nezastihne úplne bezbranných. V zlomku sekundy sa môže nájsť odbočka, pred ktorou už nestihnete zabrzdiť. Michaela Izsáková (1995, Bratislava) študuje na gymnáziu. Venovala sa dabingu. Cez herectvo sa dostala k písaniu krátkych poviedok. Ako každý mladý človek si prechádza závislosťou... momentálne od segedínu. Žije v Bratislave. „Prichádza,“ zašepká a vyberie mi nôž z ruky. Hodí ho na zem. Otvorí dvere a zmizne. Až teraz si všimnem, že som v tmavej miestnosti, priviazaný o stoličku. Nedržia ma žiadne laná, sú to len pomyselné myšlienky hriechov, ktoré ma spútavajú. Dvere sa neotvoria, ale predsa vstúpila dovnútra. Dievčatko v bielych šatách s nebeským pokojom v tvári. Na bledom čele má krvavú dieru. Usmeje sa na mňa. Z očí mi vytekajú slzy. Nie, nebojím sa... Mám strach! „Prečo si ma zabil?“ opýta sa ma s detskou naivitou v hlase. Odpovedám jej bolestivými spomienkami. V hlave si premietam celý svoj život. Občas prikývne a smutne sa usmeje. „Ja ti rozumiem. Ale vieš, stačilo povedať nie. Musím ti prezradiť, že je to tu krásne. Také bezstarostné...“ Príde ku mne a malou rúčkou mi pohladí krk, ktorý sa začne takmer okamžite hojiť. Odstúpi a sklopí zrak. „Asi som ti odpustila. Oni ti však neodpustili...“