Riešitelia grantovej úlohy VEGA č. 1/0213/10, ktorej témou je Fenomén krásy v reflexii ruského a slovanského myslenia 20. storočia sa v prvej etape vedeckovýskumného riešenia sústredili na Slovanské motívy krásy v etike, estetike a morálnej filozofii. Cieľom bolo skúmať nielen inšpiratívnu tvorivosť, ale aj samotnú ašpiráciu „vidieť a rozpoznať krásu v kontexte dejín“. Živé kontinuálne úsilia Slovanov, či už Rusov, Poliakov, Čechov, Slovákov, Slovincov, Chorvatov, Srbov, Bulharov postulujú istú vzájomnú blízkosť. Úlohou tejto ich synergie je preniesť do spoločenstva národov predovšetkým duchovné posolstvo o podstatnom, ktoré počíta so senzibilitou duše a s jednoduchosťou. Rezonujúca retrospektívna pamäť minulých čias a vnútornej skúsenosti, aktuálna prítomnosť i budúca eschatologická perspektíva predstavujú duchovný potenciál, ktorý Slovanom umožňuje oživovať a pripomínať to, čo je dlhodobo navrstvované vo vzájomných vzťahoch, v religiózno-duchovnom vyzrievaní a vo vedeckých interdisciplinárnych koreláciách. To, čo je vo vnútri a zároveň nástojčivo tryská zvnútra sa potom zviditeľňuje a objektivizuje v oblasti morálky, etiky, estetiky, umenia, kultúry, politiky. Jednotlivé príspevky predkladaného zborníka sú čiastkovými výsledkami riešenia. Akcentujú vekmi overenú a životnými udalosťami zocelenú pravdu, že v slovanskom kontexte všeobecne a v jednotlivých slovanských národoch s príznačnými a diferencovanými osobitosťami sú pojmy dobro a krása neprehľadnuteľnou realitou. Vo všeobecnosti sú chápané súvzťažne ako vzájomne podmieňujúca sa realita. Slovania si živo uvedomujú, že všetko, čo je skutočne krásne, človeka priťahuje, pozdvihuje, inšpiruje, provokuje k harmónii a jednote, a to aj napriek tomu, že krása je krehká a fragmentarizujúco komplementárna. Tu niekde je dôvod prečo sa musíme o pravdu, dobro alebo krásu namáhať. Na jednej strane totiž nechávajú v ľuďoch tušiť nekonečné bohatstvo ducha, na druhej prostredníctvom individuálnych a spoločensko-skúsenostných zážitkov pripravujú ľudský zrak na konkrétne a reálne videnie budúceho jasu absolútnej pravdy, naozajstného dobra a premenenej krásy. Obsah zborníka možno tematicky rozdeliť na reflexie o kráse vo význame všeobecnejšom, zahŕňajúcom kontext slovanstva od jeho prvých písomných zmienok, ako aj konkrétnejšie úvahy, ktoré poukazujú na obohacujúce špecifikácie krásy v tvorivom myslení Slovákov, Rusov, Poliakov a Čechov. Idey Slovanov a ich mentalita sú presiaknuté vzájomnými väzbami, ako napr. jazyková a kultúrna blízkosť, geografická či politická podmienenosť. Samozrejme, že niekedy táto vzájomnosť rezonujú silnejšie, inokedy slabšie, ale takmer vždy sa ozýva potreba bytostného presahu nasmerovaná k všejednote.