Témou monografie je literárna tvorba slovenského spisovateľa Petra Suchanského (1897 – 1979), pochádzajúceho z Dolnej zeme, z dvadsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia. Sústreďuje sa predovšetkým na prózy inšpirované spisovateľovým šesťročným vysťahovaleckým pobytom v Brazílii. Spisovatel´ varioval spracovanie brazílskej témy v rozpätí medzi žánrami cestopisu, cestopisného dobrodružného románu a exotického dobrodružného románu. V Suchanského dobrodružných románoch sa objavuje aj projekcia fantaziem pochádzajúcich z lektúr dobrodružných románov o Indiánoch (J. F. Coopera a Karla Maya), ktoré však ako cestovateľ v reálnej krajine hľadal márne. Dobrodružný román je pre Suchanského vlastne fantazmatickým rozvinutím, predĺžením jeho cestopisov. Do slovenskej literatúry Suchanský importoval žánrový typ románu o stratených civilizáciách, ale napr. aj žáner westernu. Spisovateľova brazílska tvorba je tu interpretovaná v širšom kontexte písania o Brazílii v medzivojnovom období medzi autormi cestovateľmi, ako Alberto Vojtěch Frič, J. L. Erben, F. Čech-Vyšata, Petr Krejčí, Jan Havlasa, Tibor Sekelj, Arkady Fiedler, Mieczysław Lepecki, Vladimír Šustr, Jiří Baum a d´alšími. Záberom na vydavateľskú a prekladateľskú činnosť Petra Suchanského v štyridsiatych rokoch 20. storočia, keď vydával zošitovú edíciu dobrodružných románov Nové romány, ponúka monografia aj fragment z dejín slovenskej populárnej literatúry dvadsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia. A v pozadí celej práce stojí literárnoteoretická otázka reprezentácie.