Štyridsiatnika Sveťa nemajú radi poľovníci ani lesníci, v lese je však ako doma. Občas sa cíti byť viac zvieraťom, ako človekom, v lese sa cíti živý. Stopuje vlky, jelene, rysy, usiluje sa byť v ich blízkosti. Aby cítil ich pach. Aby ony cítili jeho. A aby ich ochránil pred hlavňami trčiacimi z ponurých posedov. Jemné tkanivo príbehu knihy Denníky domorodcov je upradené zo vzťahov medzi ľuďmi i medzi zvieratami. Je to pavučina, ktorá je pevná, pokiaľ sa do nej nezasahuje hrubou silou. A aj o tom je Mišákova próza. O narušenej rovnováhe v našom spoločnom ekosystéme zvanom Zemeguľa.