Rada by som vám, ženy, položila otázku. Alebo skôr niekoľko... Naozaj naša naivita nepozná hraníc? Skutočne sme tak veľmi zaslepené našou romantickou predstavou o dokonalom mužovi? Alebo schválne prehliadame červené vlajočky len preto, lebo nechceme byť samé? Naozaj tak veľmi horíme túžbou napravovať pokazené? Chceme sa vôbec poučiť z vlastných chýb? Alebo to jednoducho mažeme zo systému a od znova robíme tie isté? Kedy si práve vy poviete, že naozaj stačilo? Čo bol ten zlomový bod? * Tento príbeh je o žene, ktorá chyby robila priťahovala a odmietala sa z nich poučiť * Poďme sa z nich teda poučiť spoločne a ak nie, tak aspoň pobaviť.