Stvoriteľ sa dáva do rúk svojmu stvoreniu. Aká láska a dôvera Boha voči nám hriešnym ľuďom a veľká túžba byť s nami! Boh prichádza k nám cez kňazov, ktorí nie sú dokonalí. Prostredníctvom vysvätenej služby, najmä biskupov a kňazov, sa prítomnosť Krista ako Hlavy Cirkvi stáva viditeľnou uprostred spoločenstva veriacich.1 Táto Kristova prítomnosť vo vysvätenom služobníkovi sa nemá chápať tak, ako keby vysvätený služobník bol uchránený od všetkých ľudských slabostí, od ducha panovačnosti, od omylov, ba aj od hriechu. Sila Ducha Svätého neručí za všetky skutky vysväteného služobníka tým istým spôsobom. Kým vo sviatostiach je táto záruka daná tak, že ani hriech vysväteného služobníka nemôže prekážať ovociu milosti, je veľa iných skutkov, v ktorých ľudský charakter vysväteného služobníka zanecháva stopy, ktoré nie sú vždy znakom vernosti evanjeliu, a teda môžu škodiť apoštolskej plodnosti Cirkvi. Pane, pri tejto krížovej ceste sa chceme modliť za kňazov, vďaka ktorým si medzi nami prítomný. Chceme na príhovor blahoslaveného Jána Havlíka prosiť za nich, aby boli verní evanjeliu, aby boli verní svojmu povolaniu.