Kritérium najlepšieho záujmu maloletého má svoje dominantné postavenie v rodinnoprávnych veciach, t. j. takých, ktoré sú v rovine hmotného práva regulované v našich vnútroštátnych podmienkach predovšetkým zákonom o rodine, a v procesnom režime sa premietajú v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Predkladané dielo má za cieľ analyzovať pojem „najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa“ vo sfére súkromnoprávnych vzťahov s dôrazom na riešenie širokého spektra právnych otázok, t. j. najmä ako samotná hmotnoprávna úprava reflektuje na potrebu ochrany maloletého ako slabšieho, ohrozenejšieho druhu subjektu súkromnoprávnych vzťahov a či aj napriek nastaveniu takejto ochrany je toto v kontexte postavenia maloletého dostačujúce. Autori uvedené analyzujú v konaní o určenie otcovstva, v konaní o návrat dieťaťa do cudziny pri jeho neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.