Štrnásťročný stredoškolák sa vinou zrakovej poruchy stáva terčom posmechu svojich spolužiakov. Neschopnosť vzdorovať svojim mučiteľom a pasivita voči ich krutému zaobchádzaniu ho nútia uzavrieť sa do vlastného sveta. Jeho osamelosť naruší až spolužiačka, ktorá rovnako ako on pozná trpkosť šikanovania. Ich priateľstvo je pre nich útechou a umožňuje im nachádzať povzbudenie a otvorene hovoriť o svojich trápeniach. K násiliu sa však stavajú opačne. Zatiaľ čo ona považuje tých slabých za víťazov s morálnou prevahou, on sa naopak vzoprie rezignácii a snaží sa zmeniť svoj život. Jednoduchý a zároveň hlboký román Mieko Kawakami je ďalším dôkazom jej talentu, ktorý je charakterizovaný neúprosnosťou a zároveň nežnosťou, ostrým pozorovaním, intímnosťou a mnohovrstevnatosťou. Nepochybne si tak upevňuje povesť jednej z najvýznamnejších mladých autoriek súčasnosti. Z japonského originálu Hevun (Kodansha Ltd, 2009) preložila Dana Hashimotová.