Autor vo svojej knihe skúma ideu mesianizmu, tak ako sa táto idea prejavuje v ruských dejinách. Obsah knihy je členený periodizáciou ruských dejín, v rámci ktorej autor sleduje prejavy mesianizmu. V úvode si všíma geografickú polohu Ruska na pomedzí Európy a Ázie. Píše o obojakosti Rusov a uvádza, že práve ona bola zdrojom povedomia, že ruský národ má priniesť „slovo“, ako úplne nový význam, ktorý sa uplatní. Ruský mesianizmus v tejto etape chápe ako čisto duchovný jav. Súčasťou toho je nie ovládnuť svet mocou, silou, ale zachrániť ho. Cituje Berďajeva, ktorý pripomína predtuchu, že Rusko môže dať významné duchovné podnety, ktoré sa ukážu dôležité aj pre Západ. V súvislosti s ruským mesianizmom je potrebné ako podobu mesianizmu pripomenúť marxizmus − Marx mesianistickú víziu preniesol na robotnícku triedu. Môžeme povedať, že aj človeka odvodil od sociálnych a ekonomických procesov. Vieme, ako sa to skončilo. Knihu možno považovať za prínos pri hľadaní vzťahu medzi historickými udalosťami a mentálnymi procesmi, ktorými sa dajú pochopiť a pomenovať skutočnosti týchto javov. Len takto možno dosiahnuť, aby sa to, čo sa javí v európskom živote ako odstredivá sila, zmenilo pochopením a začalo do seba zapadať.