Odpady vznikajú prakticky pri každej ľudskej činnosti, vo výrobnej i v spotrebiteľskej sfére. Ich vznik a hromadenie predstavuje výrazný zásah do životného prostredia. Odpady obsahujú látky, ktoré často ohrozujú prakticky všetky zložky životného prostredia, t. j. kvalitu vôd, ovzdušia a pôdy. Prenikajú do rastlín a do potravového reťazca voľne žijúcej zveri a človeka, čím ohrozujú zdravotný stav a život ľudskej populácie, ale aj ostatných živočíchov. Správne nakladanie a hospodárenie s odpadmi sa preto stáva rovnako dôležitým problémom ako zabezpečenie základných životných potrieb. Pri riešení globálnych problémov ľudstva by mal tento sektor zaujímať jedno z prioritných postavení, pretože v súčasnosti využívanie odpadov ako zdroja druhotných surovín predstavuje vo vyspelom svete už významný ekonomický prínos. Ekonomický rast spoločnosti je častokrát podmienený dostupnosťou surovinových zdrojov. Žiaľ, poukazuje aj na to, že prírodné zdroje, ako sú voda, pôda, lesy a nerastné suroviny, boli v minulosti využívané snáď až po hranicu únosnosti. Voda, pôda, ovzdušie, biota a ostatné prírodné rudné a nerudné zdroje, tvoriace zložky biosféry, boli teda pod vplyvom neustálej exploatácie človekom. Aj keď vo všeobecnosti platí, že spotrebúvame len tie zdroje, ktoré za najnižšiu cenu prinášajú najväčší úžitok, nedávno zverejnený dokument o stave životného prostredia poukázal na skutočnosť, že ľudstvo žije nad rámec svojich možností a ničenie ekosystémov Zeme presahuje ich schopnosť prirodzenej obnovy. Náuka o životnom prostredí predstavuje dnes jednu z najvýznamnejších vedných disciplín milénia, pretože sa snaží na vedeckej báze charakterizovať existenciu človeka a fenomén života na našej planéte v kontexte s biotickým a abiotickým systémom, ale tiež s vedecko-technickým pokrokom a hľadať riešenia pre globálne environmentálne problémy, ktoré narúšajú čoraz intenzívnejšie homeostatické mechanizmy a samoregulačnú (ozdravovaciu) schopnosť prírody. Starostlivosť o životné prostredie je súčasne jedným z rozhodujúcich nástrojov zabezpečovania trvalo udržateľného rozvoja života na Zemi, založeného na integrácii troch na seba závislých a rovnocenných pilierov – ekonomického, sociálneho a environmentálneho. Perspektívnym riešením úspory surovín a energií a tým i ochrany životného prostredia je nízkoodpadová, resp. čistejšia priemyselná výroba, založená na komplexnom využívaní primárnych surovín, na takmer úplnej recyklácii vody, na účinnom čistení plynných exhalátov a zhodnocovaní vznikajúcich odpadov. Našou stratégiou, ako aj stratégiou budúcich generácií by preto mala byť minimalizácia vzniku odpadov, recyklácia, zhodnocovanie a až na konci reťazca zneškodňovanie odpadov. Žiaľ, v súčasnosti je ešte mnoho hospodárskych systémov vo svete založených na jednosmernom toku hmoty a energií. Očakáva sa, že Agenda 21, t. j. deklarácia prijatá na konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v roku 1992 v Rio de Janeiro, ktorá by sa mala postupne implementovať do národných programov a environmentálnej politiky jednotlivých krajín, bude tento stav riešiť. Odpady ako zdroje druhotných surovín, okrem škodlivých vplyvov, ktoré sa musia výrazne obmedziť, ponúkajú tiež možnosť obnovy využiteľných zdrojov. Poloha nášho štátu uprostred husto osídleného európskeho kontinentu, obmedzenosť priestoru a prírodných zdrojov, vysoká koncentrácia poľnohospodárskej výroby a veľký podiel surovinovo i energeticky náročných odvetví, to všetko nás bude čoraz naliehavejšie nútiť, aby sme doma vyprodukované odpady zhodnocovali čo najefektívnejšie. Veď vyspelé krajiny sveta už dnes koncepciu ďalšieho hospodárskeho vzostupu podmieňujú harmonizáciou výroby s požiadavkami účinnej ochrany všetkých zložiek životného prostredia. Okrem toho, je nemálo príkladov, kedy sa inteligenčná úroveň národov posudzuje aj podľa toho, ako vedia hospodáriť s odpadom, ktorý vyprodukujú.