Pápež František je majstrom komunikácie. Doposiaľ asi najväčším, dokonca väčším než Ján Pavol II. Je schopný dotknúť sa kohokoľvek, či už je to tulák, vedúci predstaviteľ štátu, alebo dav ľudí. A robí to s odzbrojujúcou jednoduchosťou. Jeho prvý pozdrav dobrý večer, ktorý povedal pred celým svetom hneď po zvolení za pápeža, nás znova preniesol do rodinných citov. Treba si tiež všimnúť, že František dokáže hlboko zasiahnuť aj na symbolickej úrovni. Tak ako v Rio de Janeiro, keď počas záverečnej omše nechal pred tromi miliónmi ľudí prísť k oltáru otca s anencefalickou dcérou v náručí. Nijaký pápež by sa nikdy nebol odvážil takto ukázať príklad bezvýhradnej lásky – „gesto, ktoré nahrádza sto diskusií o potratoch“. Čo je za týmito gestami? Sila osobnosti alebo moc marketingu súčasného Svätého Otca?