Zámerom je prispieť k sofistikovanejšiemu a zároveň k ucelenému formovaniu názorov čitateľa na to aké sú nielen súčasné ale i nasledujúce predpoklady pre budúce adaptačné procesy na zdanlivo málo viditeľné, no prudko nastupujúce zmeny naprieč ešte stále zásadne heterogénnym globálnym svetom. Jednotlivé časti publikácie a ich vnútorná štruktúra sú zostavené tak, aby postupne „viedli“ čitateľa po hierarchickom rebríčku významnosti javov dnešného sveta s tým, že jemne nabádajú načrieť i do informačnej publikačnej siete autorov o paradigmách zmien od roku 2012. Preto je v prvej časti, Globálny svet – paradigmatická mozaika, pozornosť orientovaná postupne od tektonických zlomov v spoločnosti a technologických výziev, cez geopolitické aspekty významu súčasného formovania vzťahov Európskej únie a Ruska na súvislosti vývoja globálnej ekonomiky a civilizačných modelov. Praktické ukážky väzieb medzi krajinami a regiónmi v oblasti základných faktorov, ako je napríklad vývoj v oblasti energetickej bezpečnosti, ponúka stať o geopolitike a ekonomike v rovine aktuálnych a ďalších možných konfliktov. Tento aspekt potenciálnych konfliktov „dokresľuje“ stať o inštitucionálnych a finančných rámcoch budúceho vývoja Európskej únie. Hľadanie nových impulzov tiež v rovine vládnutia a zmien v pôsobení regionálneho faktora predstavuje pohľad na mestá ako komplexné entity budúcnosti a súvislosti ich vývoja s fungovaním globálnych aktérov. S týmto pohľadom sa zároveň otvárajú i otázky hodnôt, kultúry ako takej a obsahu a cielenia solidarity vo „frustrovanom“ európskom priestore. A Slovensko v ňom? Bude z pohľadu globálne najvyššie aktuálne postavenému problému - príjmovej polarizácie – bohatým alebo chudobným partnerom? Napriek náročnosti vnútornej stratifikácie problematiky veríme, že našu ambíciu čitateľ nielen pochopí, ale uchopí a sám rozvinie, doplní základnú osnovu kľúčových charakteristík témy spolupráce a konfliktov v globálnom svete. Druhá časť publikácie má prispieť k prehĺbeniu bádania v hierarchicky „načrtnutej“ štruktúre v prvej časti. Od globálno-evolučného pohľadu na problémy svetovej ekonomiky a cez náčrt väzieb krízy, globalizácie a transformácie spoločnosti sa čitateľ „prepracuje“ k podstatným dôsledkom uplatňovania neoliberalizmu a k aktuálnym súvislostiam vývoja globálnej ekonomiky a formovania finančnej architektúry sveta. Akcentovaniu problému príjmovej polarizácie v podobe nerovností a chudoby v krajinách EÚ a na Slovensku je venovaná tretia časť publikácie. Je istým zrkadlom, v ktorom sa odrážajú nielen dôsledky globalizačného procesu, konkrétne dopady krízových podmienok na obyvateľstvo v národnom kontexte, ale aj aktuálne výzvy v riešení problému starnutia populácie. Jednotlivé príspevky predstavujú tie časti mozaiky, ktoré pomáhajú dotvoriť celkový obraz problematiky užšieho (národného) významu, kde príjmová stratifikácia obyvateľstva a vývoj dlhodobej nezamestnanosti na regionálnom základe odpovedajú na problémy štruktúry hospodárstva krajiny spolu s odkrytím systémových chýb v znižovaní nezamestnanosti, vo vzdelávaní i v oblasti mechanizmu sociálnej práce.
