Monografia približuje pohľad na realizáciu pozemkovej reformy v presne vymedzenom priestore, ktorý tvorí pracovný obvod Prídelového komisára Štátneho pozemkového úradu v Michalovciach. Autor poznajúc pomerne slabé zmapovanie problematiky sa snaží v čo najpodrobnejšie analyzovať celkový mechanizmus pozemkovej reformy a činnosť Štátneho pozemkového úradu. Všíma si rôzne koncepcie, ktoré predkladali politické strany. V neposlednom rade poukazuje na hlavné dôvody zmien vo vlastníctve poľnohospodárskej pôdy. Predloženú prácu možno považovať za historického sprievodcu realizáciou pozemkovej reformy. Ponúka podrobný prehľad rôznych spôsobov a foriem prídelu pôdy. Autor pomerne veľkú pozornosť venuje spôsobu vyvlastnenia pôdy od pôvodných vlastníkov. Práve tento moment je možné považovať za jeden z kľúčových momentov medzivojnovej reformy. Štátny pozemkový úrad získaval pôdu nielen na základe platnej legislatívy, ale aj formou dohôd a zmlúv s pôvodnými vlastníkmi. Autor poukazuje, že použitím tohto spôsobu sa dosiahla trvácnosť zmien navzdory vládnucim režimom. Prínosom práce je, že autor každú z etáp pozemkovej reformy dokumentuje praktickými príkladmi v sledovanom regióne. Čitateľ, tak môže sledovať celý proces zabratia, prerozdelenia a prídelu pôdy v regionálnej perspektíve. Čitateľ tak získava pomerne presný pohľad o pôvodných majiteľoch pôdy a výmerách ich veľkostatkov. Zároveň môže sledovať konkrétne formy prerozdelenia zabranej pôdy až po samotný prídel pre konkrétne obce či osoby. Takto nastavená štruktúra práce umožňuje čitateľovi oboznámiť sa s celkovou koncepciu a finálnou úpravou vlastníckych vzťahov k pôde v medzivojnovom Československu.