Obyvatelia Českej a Slovenskej republiky dnes žijú podstatne dlhšie a s lepšou kvalitou života, ako to bolo pred niekoľkými dekádami. Predĺženie celkovej dĺžky života, ktoré súvisí so zmenou životného štýlu, so zmenou prostredia, prístupom k zdravotným službám a mnohým iným faktorom však nesprevádza až taký nárast rokov života v zdraví, ako by sme si priali. Hľadanie príčin tohto stavu potvrdzuje, že zdravie je výsledkom pôsobenia súboru faktorov, ktoré sa týkajú všetkých súčastí spoločnosti. Zdravie verejnosti v ostatnej dekáde prekročilo hranice klasickej hygieny a epidemiológie a stalo sa integrálnou súčasťou mnohých oblastí klinickej medicíny, riadenia zdravotníckych systémov a celého komplexu profesií, ktoré túto oblasť riešia. Epidemiológia ako základ poznania a riešenia problémov zdravia populácie sa tiež súbežne rozvinula. Sledujeme jej vplyv v oblastiach, ktoré donedávna boli výhradnou doménou klinickej medicíny. Ako príklad môžu slúžiť guidelines na diagnostiku a liečbu ochorení, založené na vedeckom poznaní, alebo procesy riadenia kvality poskytovanej zdravotníckej starostlivosti. Všetky nevyhnutne vyžadujú dobrú znalosť postupov epidemiológie a schopnosť správne interpretovať jej výsledky. Ľudská bytosť ako biologická entita sa správa pravdepodobnostne a deterministické vzťahy sú skôr výnimkou. Preto správna interpretácia výsledkov štúdií a ich uplatňovanie v praxi vyžaduje brať do úvahy vždy prítomné skreslenia (bias) a zavádzajúce faktory (confouding).