Sestra Veronika SSpS sa usilovala liečiť Božím slovom, nielen domorodcov na africkom kontinente, ale aj migrantov a emigrantov. Vysoko prerástla korene slovenskej národnej identity a bez predsudkov poskytla pomoc a slovo útechy ľuďom akejkoľvek pleti či vierovyznania. Ako emancipovaná žena v tom najlepšom zmysle slova bola sestra Veronika zdravo sebavedomá, ak bolo treba riadiť nemocnicu, zdravotné strediská, organizovať zdravotnícku a humanitárnu pomoc, vstúpiť do rozvojových projektov. Mala víziu, čo a ako riešiť vo svojom rehoľnom spoločenstve i v medzinárodných misiách. Nemala len status humanitárnej pracovníčky, lebo vnútorný rozmer posunula vyššie. Jedinou jej silnou motiváciou na duchovnú i praktickú činnosť bola láska k Ježišovi, k Trojjedinému Bohu. A tento princíp menil ľudí okolo nej.