„Kniha Jób by mohla skončiť na konci druhej kapitoly, kde dokazuje, že Jób odolal, lebo jeho láska k Bohu bola skutočná a autentická. V skutočnosti je potrebné počkať; konkrétna situácia Jóba nie je taká, že by ju vyriešil jedným vzdychom a že by ju akceptoval raz a navždy; skôr ide o konkrétnu situáciu človeka, ktorý ju akceptuje, ale musí ju uviesť do každodenného života...“ (str. 19) Aj preto, že Jób uvažoval, kniha o ňom je podstatne dlhšia (a ešte viac je kníh o Knihe Jób). Hovorí o sile slabosti. O tom, čo prináša vyrovnávanie sa s hraničnou situáciou v našom živote – vzburu, krik, plač, mlčanie, hnev... Ak to všetko vedie k láske, ako to zažil Jób, tak aj to, čo sa zdá slabé a bezmocné v nás, napokon vedie k víťazstvu... Slabé sa stáva silným.