Máloktorá ľudská činnosť má také mytologizujúce korene ako výkon súdnictva. V demokratických i menej demokratických štátnych režimoch je osoba sudcu pri výkone súdnictva obdarená nevídanou právomocou. Sudca má právo a spravidla aj posledné slovo pri určovaní osudu človeka, a to aj v tých najzákladnejších rozmeroch. V najextrémnejšom prípade právo sudcu odsúdiť človeka na trest smrti konkuruje Božej spravodlivosti na zemi. Najmä v očiach stredovekého človeka sa tak sudca stal neraz stelesnením Boha na zemi a takéto videnie neobchádzalo ani odbornú verejnosť, o čom najlepšie svedčí úvodný citát veľkého francúzskeho právnika Domata: „Les juges sont des Dieux“ ....