Z hľadiska medicínskych poznatkov (vrátane očných chorôb) po dobe egyptskej, gréckej, rímskej a arabskej epoche nastala v stredoveku doba stagnácie, kedy očné lekárstvo nebolo samostatným odborom, ale súčastou „velkej“ chirurgie. Preto aj choroby očí riešili, resp. „liečili“ rôzni liečitelia-laici, šarlatáni, dokonca aj kati. Až začiatkom novoveku nastalo oživenie a postupné sformovanie a profilovanie očného lekárstva a jeho osamostatnenie v rámci chirurgických disciplín. Vybrané kapitoly z histórie oftalmológie na Slovensku poukazujú na historické súvislosti a podmienky, ktoré viedli k procesu formovania, osamostatnenia a neskoršieho klinického rozvoja očného lekárstva v rámci Slovenska a hlavne, v rámci Bratislavy. Cieľom publikácie je podať pohľad významných lekárov, oftalmológov aj historikov na vývoj očného lekárstva v našich podmienkach. Veríme, že zaujme nie len lekárov, oftalmológov, ale všetkých, ktorí sa zaujímajú o históriu vedných odborov lekárstva.