Kríza v potravinovom reťazci v 90. tych rokoch 20. storočia, ako boli prípady BSE či dioxínov mala za následok zníženú dôveru verejnosti k schopnosti potravinárskych autorít plne ochrániť konzumenta pred potenciálne nebezpečnou potravou. Nový európsky systém bezpečnosti potravín bol preto postavený do prístupu „z farmy na vidličku“ pre zabezpečenie najvyššej úrovne ochrany zdravia. Založením Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) ako nezávislého piliera bezpečnosti potravín sa darí riešiť mnoho aktuálnych otázok v nadnárodnej úrovni. Nezastupiteľnú úlohu v tejto problematike zohrávajú aj národné autority, a to nielen pri transformovaní informácií a požiadaviek z EÚ. Potraviny môžu obsahovať zložky, ktoré preukazujú rôzne účinky na zdravie človeka. Často považované za pozitívne zložky potravín (napr. mikroprvky) môžu spôsobiť opačné účinky ako sa očakáva, napríklad v prípade ak sú konzumované vo vysokých množstvách alebo určitými skupinami konzumentov v závislosti od rôznych faktorov napr. ich veku (deti, dospelí) či fyziologického stavu (napr. tehotné ženy). Aj keď sa potravina považuje vo všeobecnosti za bezpečnú, v niektorých prípadoch je potrebné dodatočné hodnotenie „rizika-benefitu“ s ohľadom na mnohé ďalšie vplyvy. Učebný text „Zdravotná bezpečnosť potravin“ je určený najmä pre študentov študijného programu Bezpečnosť a kontrola potravín, ktorí ovládajú základy hygieny potravín a všeobecnej bezpečnosti potravín. Zaoberá sa špecifickými otázkami a problematikou zabezpečenia zdravotnej bezpečnosti doplnkov stravy, potravín na osobitné výživové účely, rizík potravín nového typu. Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so základnými princípmi procesu tvorby zdravotne bezpečných potravín, kontroly a ich uvádzania na trh. Sústreďuje sa na otázky regulácie, testovania, schvaľovania, legislatívy, doporučenými dávkami. Ďalej sa zaoberá analýzou nutričných a zdravotných tvrdení o potravinách a aplikáciou poznatkov pri vývoji konkrétnych zdravotne bezpečných produktov.